Formy pracovného pomeru + pracovná doba

Právne informácie

Pracovná zmluva:

Aj keď pracovná zmluva v Nemecku nemusí mať za každých okolností písomnú formu, obvykle ju má a z pohľadu zamestnanca, na ochranu jeho práv by mala byť takáto vždy. Okrem základných údajov o zamestnancovi a zamestnávateľovi by mala obsahovať všetky potrebné detaily o pracovnej pozícii, ako je miesto výkonu práce, náplň práce, informácie o skúšobnej dobe, pracovnom čase, dovolenke, termíne a výške výplaty a pod. Pracovná zmluva sa často odvoláva na príslušnú kolektívnu zmluvu.

Pracovný čas:

Podľa kolektívnej zmluvy môže mať pracovný týždeň v Nemecku od 38 do 40 hodín. Vo väčšine prípadov je začiatok a koniec práce pevne stanovený, ale pohyblivá pracovná doba tiež nie je výnimkou. Podľa zákona môžu zamestnanci pracovať 8 hodín za deň / 48 hodín za týždeň. Čo sa týka prestávok, ak pracovný deň trvá dlhšie ako 6 hodín musí zahŕňať minimálne 30 minútovú prestávku na odpočinok. Do šiestich hodín nemá zamestnanec nárok na prestávku. Tieto prestávky obvykle nie sú platené. V jednom pracovnom týždni musí mať zamestnanec aspoň jeden deň nepretržitého voľna, pričom nedeľa sa do toho nepočíta. Za pracovný deň je považovaná aj sobota, aj keď sú obchody otvorené len polovicu dňa tak ako u nás (preto aj vyššie uvedené maximum 48 hodín týždenne, nie 40).

Nárok na dovolenku:

Pri bežnom päťdňovom pracovnom týždni majú v Nemecku zamestnanci zo zákona nárok na 20 dní platenej dovolenky za rok. Pri skrátených pracovných úväzkoch sa nárok primerane znižuje. Kolektívne zmluvy často určujú vyšší nárok na dovolenku pre zamestnancov bežne 25 až 30 dní. Zamestnanec má nárok na plnú dovolenku po šiestich odpracovaných mesiacoch, dovtedy na primeranú časť podľa odpracovanej doby.

Skúšobná doba:

Skúšobná doba môže trvať od 3 do 6 mesiacov, pričom u dlhodobého pracovného pomeru je bežná práve horná hranica 6 mesiacov. Aj na skúšobnú dobu sa vzťahuje výpovedná lehota a to 14 dní, ktorá sa s počtom odpracovaných rokov postupne predlžuje až do maxima 7 mesiacov.